Kto prijíma život ako zázrak, tak ho aj zázračne prežíva...


1. trimester, 3. týždeň

20.03.2018 10:39

Dnes som mala pocit, že sa so mnou niečo deje. Bojím sa, že je to iba planý poplach, ale som taká unavená, že na to ani nedokážem myslieť. Ale neviem zapnúť ani svoje obľúbené nohavice. Asi som nemala jesť tú fazuľu včera, mám z nej nafúknuté brucho. S manželom sa chceme ísť prejsť, dúfam, že sa mi uľaví. Zatiaľ mi to vždy pomohlo. Snáď dovtedy nezaspím, lebo už si dvadsať minút vyberá košeľu. A nie je to jedno, v ktorej pôjde? Už je ako ja. Vlastne ani ja neviem, čo si oblečiem, keďže nezapnem svoje obľúbené nohavice.

Dieťatko: Ja som taký malý cestovateľ. Konečne som po siedmych dňoch v maternici. To bola cesta! Vraj tu nejaký čas pobudnem. Moja zvedavosť rastie. Chcem vedieť, aká si ty, aký je otecko a či sa na mňa naozaj tešíte. Ale mami, musíš poriadne papať, a všetko, čo ti poviem, nech rýchlo vyrastiem. Mám pocit, že mi už čosi rastie. Vyzerá to ako stonožka. To bude asi tá nervová sústava, o ktorej mi hovorili. Aha, a tu je akási malá pumpujúca vec. To je to, čím ťa budem veľmi ľúbiť.

 

—————

Späť