Kto prijíma život ako zázrak, tak ho aj zázračne prežíva...


6. týždeň

20.03.2018 13:37

Dnes som objednaná ku gynekológovi. Som zvedavá, či sa moje podozrenie stane skutočnosťou a bude zo mňa mama. Ešte som si pre istotu urobila ráno tehotenský test. Nesníva sa mi, naozaj sú tam dve čiaročky. Ešteže tak, inak by som navštívila viac lekárov, pretože som stále unavená, nech spím akokoľvek dlho. Veľa času trávim na toalete, buď mi je zle na zvracanie, alebo musím na malú potrebu. A aby toho nebolo málo, mám naliate prsia, dvorce bradaviek mi stmavli a žilky zmodreli.

Drobček, ak tam si, na ultrazvuku bude viditeľná vysoká maternicová sliznica a dutina gestračného vačku. Dokonca budú viditeľné aj pulzy srdiečka.

 

Dieťatko: Milá mamička, zase ma je o kus viacej, asi 2-4 mm. Ale ešte to nevnímam, stále tu mám kopec miesta. A moje srdiečko, ktoré je veľké asi ako zrnko maku, sa rozhodlo rozdeliť na predsieň komoru. A neuveríš, ale už vo mne prúdi krv. Aj hlavička začína dostávať jemný tvar. Prekypujem zvedavosťou, či sa budem podobať na teba alebo na otecka. A tu z telíčka mi čosi raší. Asi to budú rúčky, ktorými Ťa budem objímať. Myslím, že mi začali rásť aj ostatné vnútorné orgány. Len ten chvostík ma stále znepokojuje.

—————

Späť