Kto prijíma život ako zázrak, tak ho aj zázračne prežíva...


Carolina ostáva v mojom srdci... A nie len tá hokejová

30.01.2015 19:53

Ja a hokejKončí január a ja musím pomaly myslieť na to, že sa vrátim späť domov. Hovorí sa však, že domov je tam, kde je Tvoje srdce. Mám problém! Moje srdce je aj tu. Hoci tu nemám rodinu, priateľov, toto miesto mi prirástlo k srdcu. Možno tu nie je nič, čo človeka dokonale uchváti, možno tu nie sú mrakodrapy, čo sa skutočne dotýkajú neba, možno tu história nepísala tie najväčšie príbehy, možno to tu nežije každovečernou párty a možno tu ani nie je tá najkrajšia pláž plná sexi tiel až nám padne sánka... Ale v čase, ktorý som tu strávila, bolo toto miesto pre mňa balzamom na dušu. Podľa mňa však toto je mesto presne podľa môjho gusta, aj keby som tu prišla v čase najväčšej pohody, tak by som sa tu zamilovala.

Ja a hokej

Mesto žije vtedy, keď to potrebujete, no zároveň je plné pokoja a pohody, ktorú hľadáte. Je plné adrenalínu, no i romantiky. Ľudia sú tu milí, prajní, dobrosrdeční. Každý sa vám pozdraví s úsmevom, spýta sa, ako sa máte, aký máte deň. Ak zistí, že nie ste Američan, je to pre nich tá najvzrušujúcejšia vec na svete. Spolu so svojim telefónnym číslom vám ponúknu svoju pomoc kedykoľvek ju budete potrebovať, pozvú vás na párty... A je jedno, či je to náhodný okoloidúci alebo predavačka v obchode. Mimochodom, v obchodoch vám nedovolia stáť v rade. Radšej otvoria všetky pokladne, kde je jeden zákazník, akoby mali byť otvorené dve pokladne a stáli v rade dvaja ľudia. To je luxus! Ešte si aj sami vyberú nákup z košíka, naložia do tašiek a odnesú do auta.

Ja a oceán

Nikde som nenabrala toľko sebavedomia (nie že by mi ho bolo treba) ako tu. Ale keď je človek sklamaný a zlomený a kráča ulicou, v teplákoch, vyťahanom tričku, bez mejkapu a s čipakou na hlave, aby si nemusel upraviť vlasy, je naozaj príjemné, keď vás zastaví nejaký muž, zasype vás drobnými komplimentmi, chce si s vami vymeniť F*ckBook alebo telefónne číslo, alebo oboje. (Týmto by som sa rada ospravedlnila našej info linke, na ktorú som rozdávala telefónne číslo, lebo to svoje nedávam.)

Okrem toho, že sú tu milí ľudia, vaše najkrajšie spomienky sa rozrástli o kopu nových zážitkov, nehovoriac o zápasoch NHL, o kúpaní sa v oceáne, o atypickom centre mesta plného múzeí, o kurzoch zumby zadarmo, o dobrom jedle, o stretnutí s človekom, ktorý bol doteraz pre vás niečim, čo ste z diaľky istým spôsobom obdivovali, no teraz je vašim priateľom...

Ja a múzeum

Možno nie som úplne vyliečená z minulosti a z rán, ktoré mi udelila, no vstala som a s hlavou hore dokážem teraz kráčať kdekoľvek bez strachu, s úsmevom na tvári. Chcela som násjť pokoj, no našla som oveľa viac. Našla som miesto, kde sa chcem určite ešte vrátiť, stretla som ľudí, ktorí navždy ostanú zapísaní v mojom srdci, ale to najdôležitejšie, našla som samu seba. Našla som v sebe to, čo má skutočnú hodnotu. Nie že by som o tom doteraz nevedela, ale neverila som si. Tu som sa naučila veriť sama sebe, a už som presvedčená, že neexistuje prekážka, ktorú by som nezvládla! Neexistuje žiaden limit. Jediný limit, ktorý neprekonám, je ten, ktorý si vytvorím sama. A to neprichádza do úvahy!

—————

Späť