Kto prijíma život ako zázrak, tak ho aj zázračne prežíva...


Make up neurobí nikoho pekným...

29.03.2015 20:03

Mám pocit, že som asi z inej planéty. Som asi jedna z mála dievčať, žien, ktoré sa cítia pohodlnejšie, keď si nemusia dať na tvár pol kila omietky, zvýrazniť oči akoby som bola príbuzná rodiny Addamsovcov, našpúliť hubu, akoby niekto z mojich predkov bol káčer Donald, dať si výstrih, aby keď budem jesť, som si nezašpinila tričko a dať si tak krátku sukňu, že keď si prdnem, tak nemám šancu vzlietnuť. Mne sa na mojej planéte páči!

Muži hovoria, že sa im páčia prirodzené ženy. Možno áno, ale tie, ktoré vyzerajú ako voskové figuríny, obraz od Piccasa a dajú takmer nahú fotku na sociálne siete, chytajú najviac "lajkov". A my prirodzené ostávame nepovšimnuté. Vôbec ma to nemrzí. Keď sa pozriem na ich povrchný, prevažne iba virtuálny život, tak im nemám čo závidieť. Okrem toho, takáto slečna už nemá čím ohúriť. Ale keď raz ja dám make up a šaty, všetci padajú na r*ť. Samozrejme, nikdy nie tak, ako keby ukážem zadok a prsia, ale to mi vynahradí ten jeden jediný, od ktorého dostanem toľko "lajkov" ako nikto na svete.

Už neraz sa mi stalo, že muži neriešia, ako vyzerám. Akceptujú ma takú, aká som. Majú ma radi preto, aká som. A keď vyzerám inak, tak to ocenia. Dokonca mi aj týždeň pripomínajú, že v tých šatách mi to pristalo. A ženy? 

Príhoda z jedného dňa mojej mladosti. Išli sme zo školy do divadla. Do dnes si viem vybaviť pohľad mojej (dovtedy) kamarátky, ktorá sa na mňa zhnusene pozrela od hora dole len z toho dôvodu, že som si dovolila byť taká drzá a nenamaľovala som sa a nedala si večerné šaty, hoci vonku bolo -5°C. Predstavenie sa však konalo iba v mestskom divadle, preto som nepociťovala potrebu zo seba urobiť hviezdu večera. Bola som oblečená primerane okolnostiam. Ona? Vyzerala akoby šla do cirkusu. Nahádzala na seba omietku, na to lešenie (okuliare), ktoré ešte viac zvýrazňovalo jej trasúcu sa ruku. Neviem, asi si linky kreslila v električke. Šaty mala letné, ale mala k nim zimné mohutné čižmy, a celé to vyzeralo, akoby zatočila kolesom šťastia, že čo večer na seba. Normálne by som si to nevšimla, pamätám si to len vďaka tomu jej zhnusenému pohľadu na mňa. Chcela som vedieť, či sa ňou inšpirovať. Nie, neinšpirovala som sa.

Z pozorovania som si všimla, že ženy riešia. Hovorí sa o mužoch, že lepšie vidia ako majú rozumu. Nemyslím si, že je to pravda. Ženy, keď idú s mužom von, nenakydajú na seba toľko farby ako keď idú von s kamarátkami. Pretože kamarátky vidia všetky nedostaky a miesto toho, aby ich povedali do očí, porozprávajú si to poza chrbát, a ešte použijú asi tie isté farby, ktorými si predtým zacapkali celú tvár. Nech to má grády. Lebo nesúťažia iba v tom, ktorá z nich bude mať lepší make up, ktorej skôr vyskočia prsia z výstrihu, cez ktorý trčia aj gaťky, ale súťažia aj v tom, ako vymaľujú tú, ktorá s nimi v ten deň nešla von, lebo konečne robí aj niečo užitočné. (Týmto by som chcela pozdraviť všetky moje "kamarátky", ak už nemáte čo o mne hovoriť, dúfam, že vás tento článok inšpiruje.) Česť výnimkám.

Naozaj mi to nedá. Milé dievčatá, ženy, dámy! Prosím vás, kým budete súdiť iných, pozrite sa do zrkadla. Ak žiadne nemáte, požičiam vám moje, zvesím ho zo steny a pošlem do pár hodín kamkoľvek budete potrebovať. Ak sa chcete páčiť, to je jedno komu, stačia vám na to iba dve veci. ÚSMEV NA TVÁRI A DOBRÉ SRDCE!

—————

Späť