Kto prijíma život ako zázrak, tak ho aj zázračne prežíva...


Miesto, kde by chcel každý /blázon/ pracovať

19.07.2015 00:43

Alebo aspoň minimálne ja. Bežne nerobím reklamu značkám, firmám, nikomu, ale keď niečo stojí za to, nemôžem si pomôcť. Nejako takto to je aj s mojou nedávnou návštevou hračkárstva.

Na tomto čarovnom mieste som nebola, odkedy som vyrástla. Ehm, od kedy mám určitý vek :-D Aj keď nemám pocit, že už ako dieťa som obdivovala tieto miesta a trávila v nich svoj čas. Mamina hovorí, že ani s hračkami som sa veľmi nehrala. Čo som potom, do prdky, celý ten čas robila? :-D Aby som ale neostala zaseknutá v myšlienkach na moje krásne detstvo, kde sme mali miesto hračiek radšej prítomnosť toho druhého, poďme rovno na vec.

Nebudem sa tajiť, že milujem dinosaury už aspoň milión rokov. Keď sa v dlani jedného chlapca objavila figúrka miniatúrneho stegosaura, musela som proste mať takú tiež. To je taká tá ješitnosť. Ale ak si mám z Londýna niečo priniesť, tak nech je to niečo, čo mám rada. Takto sa teda začala moja dobrodružná cesta do hračkárstva.

hračkárstvoAk si niekto myslí, že som len prišla, vzala, čo chcem a odišla ako to býva pri iných mojich nákupoch, mýli sa.

Ak ste už niekedy boli v Hamleys alebo podobnom type hračkárstva, nechajte ma tešiť sa, ak vás to neuchvátilo.

Prichádzam teda do hračkárstva s cieľom vziať to, čo chcem a potrebujem a ísť preč. Nákupy nie sú moja šálka kávy. Pri vstupe však na mňa spraví nálet lietadielko hodené vysmiatym predavačom a zvučným hlasom oznamujúcim niečo v tej smiešnej anglickej hatlanine. Bolo na ňom vidieť, že ho práca naozaj baví. O niekoľko krokov ďalej si zase iný chlapík hádže obrovský lietajúci tanier A my ostatní sa musíme poctivo uhýbať, aby sme na ňom neodleteli na nejakú planétu AXC518. Možno aj priamo na tých tisíckach bubliniek, čo do mňa narážajú o kúsok ďalej.

Po pár krokoch nás zábava veselý kúzelník a my nechápavo skúmame jeho triky. Všetko vyzerá byť také jednoduché a zároveň nepochopiteľné. Až keď vyzve na pomoc malého chlapca, veci sa nezdajú až také nemožné a možno ich predsa len dokáže každý. Treba na to len menší tréning.

Na ďalšom poschodí vás pre zmenu sprevádzajú dámy so svojimi trikmi. Tu tiež treba šikovné ruky, jedny na dokonalú manikúru s nie len rozprávkovými hrdinami, ale aj napríklad na výrobu "fancy" nálepiek. Jedna slečna neskutočne čarovala so svetielkom, ktoré raz svietilo a v neočakávanej chvíli zmizlo napríklad v nosnej dierke. Akoby mu vládla.

Takto som prešla asi 6 poschodí, kým som našla svojho milovaného dinosaura z obdobia vrchnej jury.

Cestou ma však ešte upútalo malé ufo, ktoré dokonale poslúchalo svojho majiteľa. Alebo autíčko na diaľkové ovládanie, ktoré si jazdí po stene akoby neexistovala žiadna gravitácia.

Pre milovníkov fantasy sa našla zbierka prútikov Harryho Pottera, Rona, Hermiony a ostatných zo sedemdielnej zbierky kníh a filmov tety Rowlingovej, Nimbus 2000, časovrat či Hegridove pavúky. Ak ste skôr fanúšikom Hobbitovských trilógií, Sauronove oko neobíde bez povšimnutia. Takisto ani kráľovské koruny niektorých hrdinov či náhrdelník princeznej elfov Arwen. Meče sú snáď samozrejmosťou.

Zbierku fantasy uzatvárali Games of Thrones, ale z tejto oblasti nedám ani bodku, toto ma nejako úspešne obišlo.

Okrem hračiek, vymaľovaniek, kolobežiek a neviem čoho všetkého, podzemné poschodie ponúka aj "srandičky". Tie našťastie na nás neskúšali, lebo taký prd za sebou alebo krvavá sprcha nič moc.

Po siedmych poschodiach v tomto dome zábavy si ani nevšimnete ako rýchlo letí čas a ako vás bolia nohy. Avšak už s príchodom do budovy si povzdychnete "job snov", no a keď odchádzate, s pocitom, že tam chcete pracovať, celý deň sa hrať s rôznymi hračkami a mať stále úsmev na tvári. Pozitívny job, nie? ;-)

—————

Späť