Kto prijíma život ako zázrak, tak ho aj zázračne prežíva...


Nie je kamarát ako kamarát

22.06.2015 22:41

Už niekoľko dní dozadu premýšľam, prečo si ľudia hovorí vzájemne kamaráti. Pre mňa je kamarát niekto, na koho sa môžem vždy obrátiť s každým problémom, a aj keď nepovzbudí, aspoň mi vynadá. Niekto, kto mi kryje chrbát, no zároveň niekto, s kým môžem zdieľať svoje úsmevné chvíle. Alebo ešte lepšie, prežívať ich spoločne. Niekto, kto sa teší z môjho úspechu a nebojí sa si robiť zo mňa žarty, lebo vie, že mu to vrátim aj s úrokom. Napriek tomu sa nenahnevá, práve naopak, snaží sa úrok zdvojnásobiť. Niekto, kto hrá fér. A samozrejme, ja sa snažím všetky tieto veci ponúknuť aj druhej strane.

U mňa každý začína s čistým kontom a je iba na ňom, čo si na to konto pripíše. Je mi jedno, kto mi o ňom čo povie, radšej si svoj názor spravím sama. Veď nie všetci si sadneme ako riť na šerbel. Myslím, že ďalej to nemusím rozoberať.

Jedno, čo ma však veľmi mrzí, sú ľudia, ktorí sa tvária ako kamaráti, no viem, že jediné, čo môžem od nich očakávať, je to, že ma pekne ohovoria, podrazia mi nohy alebo vykašľú sa na mňa vo chvíli, v ktorej sa každý ocitá nerád.

Takýchto pár ľudí každý z nás za život stretne. Ja som sa za posledné dni stretávala s niektorými, keďže som chcela stráviť posledné dni na Slovensku s ľuďmi, na ktorých mi záleží. Je smutné, že miesto témy „Prečo sa trepeš do toho daždivého Londýna“ skôr riešili „Vieš, čo mala oblečené?“, „Vieš, čo urobil?“, „Vieš, s kým spáva?“ Týmto by som sa rada ospravedlnila všetkým tým, ktorý tieto témy začali a ja som bez slova vstala odišla.

Prepáčte, nezaujíma ma, kto s kým kde čo. Chcela som vedieť, čo máte nové, ako sa máte a ako sa darí vám. Nie počúvať negatíva (vo veľa prípadoch úplne vymyslené) na iných ľudí. Dokonca na ľudí, ktorí sú aj mne blízki.

friends

Čo si má človek myslieť o partii „kamarátov“, kde hlavnou témou je práve ten, ktorý sa na stretnutí nezúčastnil, lebo má neodkladné povinnosti. Naozaj si nevieme povedať do oči, čo nám jeden na druhom vadí? Naozaj to musíme počúvať pri náhodnom prerieknutí sa človeka, ktorý o nás počul nelichotivé veci a ani netuší, či to je alebo nie je pravda?

Úprimne vám poviem, že práve vďaka tejto technike sa teším, že som na nejaký čas vypadla zo Slovenska. Na druhej strane, veľmi mi budú chýbať práve ľudia, ktorí mi do očí povedia, kto čo o mne hovorí, a ak oni na mne vidia nejakú chybu, povedia mi ju priamo.

Veď sa zamyslite! Ak niekomu nepoviete do očí, čo vám na ňom vadí, nedáte mú príležitosť tú chybu odstrániť, pracovať na nej a zlepšiť sa. Zato niektorí ľudia (ako ja) si vedia o vás spraviť negatívny obraz a nedajú vám dôveru, ktorú by ste si možno mohli zaslúžiť, lebo v skutočnosti nie ste zlí ľudia, len robíte zlé reči.

Prečo si takto komplikujeme životy? Nemáme aj bez toho dosť problémov? Prosím, trošku viac úprimnosti! Inak si nezaslúžime sa nazývať kamarátmi. Máte nejaký ten čas na zamyslenie a zmenu, kým sa opäť raz vrátim na Slovensko.

 

A na záver by som chcela poďakovať tým, ktorých môžem nazývať kamarátmi. Ste pre mňa vzácni ako vzduch, ktorý dýcham, ako voda, ktorá mi bola pokladom v nemocnici po operácii, ako slnko, ktoré aj keď mi niekedy vadí, mám ho radšej ako zamračenú oblohu. Ďakujem, že robíte moje dni krajšími. Mám vás taaaaaaakto veľmi rada! ;-)

—————

Späť