Kto prijíma život ako zázrak, tak ho aj zázračne prežíva...


Prvé slová v mojom blogu

29.12.2014 19:22

Tak asi ešte raz vitajte!

Dôvod, prečo som začala písať, už viete. Sklamanie v človeku, ktorému dôverujete, strata nového maličkého nevinného života... Človek občas asi naozaj potrebuje resetovať. Ak už padne na dno, je fajn sa z neho odraziť.

Ja som dnes bola posledný deň v práci. Vydýchla som si, všetko som úspešne odovzdala a hrdo vyšla z budovy. Neviem, čo bude. Som vlastne bez práce. Našťastie, čo to mám nasporené, takže by som mala prežiť. 

Keby som bola "v normálnom stave", asi by som bola plná stresu. Ostať bez práce s hypotékou na krku nie je žiadna sranda. Našťastie sa mi podarilo zohnať si podnájomníka, a tak môžem smelo baliť. A obdivujem sa za svoj kľud. Akoby som ani nezažila jednu z najväčších katastróf svojho života. Dokonca aj výšok sa bojím a nič. Ani poriadne neviem po anglicky a trepem sa do krajiny, kde po slovensky nikto nevie. A ešte k tomu úplne sama. Asi som sa načisto zbláznila. Čakám, kedy na mňa dopadne stres, strach, čokoľvek... Ale nič...

Vygúglila som si počasie v Severnej Karoléne počas januára a februára za posledné roky. Celkom fajn, priemerne 15°C. Budem mať príjemnú zimu :-D Som skôr typ, čo má radšej zimu, užíva si sneh, teší sa z každej snehovej vločky. Tento december bol relatívne teplý a hlavne suchý. Takže vidím to tak, že túto zimu si sneh neužijem. ;-)
Zbalila som si pár vecí. Hlavne niečo teplé, niečo menej teplé, niečo letné, hlavne plavky, lebo idem k oceánu (prvý raz v mojom živote!!!), niečo športové, niečo trošku elegantnejšie a ide sa! Neberiem si veľmi veľkú tašku, aj tak je skoro prázdna. Celá ja :-D Ale veď ak budem niečo potrebovať, tak si kúpim. Vďaka tomuto môjmu postoju som vždy veľmi rýchlo zbalená a zbytočne nestresujem. Takže nádych, výdych, pomaly pôjdem spať a zajtra jupí na letisko ;-)

—————

Späť