Kto prijíma život ako zázrak, tak ho aj zázračne prežíva...


Prvý zápas NHL v Carolina Hurricanes

02.01.2015 23:38

 

A je to tu! Idem si čeknúť, či naša extraliga a môj obľúbený tím Dukla Trenčín sú lepší ako Carolina Hurricanes. Hurikánom sa v tejto sezóne nejako veľmi nedarí, Stanley Cup im je vzdialený podobne ako rok 2006, kedy ho vyhrali. Zo zápasu na zápas chodia prehrávať. Ale zase nie je to až také zlé, nie sú úplne posledný v tabuľke, tuším, treti zo spodu :-D Takže je to na mne, aby som to zmenila. Niekoľko mojich kamarátov hovorí, že prinášam šťastie tímu, ktorému fandím. A ja idem fandiť Canes, ako im tu hovoria. Takže verím, že tím začne svoju víťaznú šnúru.

Na zápas idem peši, mám to necelé 3 km od domu, kde bývam. Okrem toho sa cesta vinie aj okolo nejakého menšieho parku s jazerom, ktorý mám v pláne navštíviť. Horšie je to, že Raleigh má minimum chodníkov okolo ciest. Ľudia tu asi vôbec nechodia peši, deti púšťajú sa hrať asi maximálne na dvor pred domom, ale ako sa dostanú ku kamarátom o ulicu ďalej, netuším. Asi musia ísť vždy v sprievode starších. Alebo autom ich niekto vezme, lebo tí Američania mi neprídu veľmi chodipešiovia. :-D

Na zimák som ale prišla bez problémov. Raz som sa spýtala pánov policajtov na smer. Riešili dopravu v okolí štadióna a mne to vôbec nedošlo. Nevadí, blondínka vo mne sa nezaprie. Ale som rada, že sme si porozumeli s tou mojou biednou angličtinou.

Lístky na dnešný zápas som si mala vyzdvihnúť na štadióne v okienku Will Call. Tu už angličtina urobila svoje. Povedať viem čokoľvek, aj tie najkomplikovanejšie veci. Nevadí mi, že s chybami, ale viem to zo seba vysypať. Ale ak na mňa niekto hovorí, nerozumiem ani základom. Ako prvé som oslovila skupinku postarších fanúšikov a organizátorov. Najskôr na mňa nedôverčivo pozerali a riadne si ma remeriavali. Hm, asi som sa to zle spýtala. "Please, I am searching for Will Call, where can I find it?" zopakovala som. A to som nemala. Začala taká mrava, jeden cez druhého mi vysvetľovali, že musím prejsť cez iný vchod, že tam to bude. Teraz už viem, vtedy nie. Keby rukami neukazovali smer, asi by som tam stála ako teľa s otvorenými vrátami. Ani slovo, vážne, ani slovo.

Na zimák som prišla so slušným predstihom. Veď nebudem nič riskovať. Čo keby sa stratím? A na zápas rada chodím včas, rada si pozriem rozkorčuľovanie, podľa ktorého dokážem vycítiť, akým smerom sa bude zápas uberať. Nepýtajte sa ma, ako to robím, možno dlhoročné skúsenosti :-D

Atmosféra bola fantastická! NHL je rozhodne dosť sino založená na marketingu. Okrem toho, že mali fakt veľmi pekný countdown, tak počas každej prestávky medzi tretinami to na ľade žilo. Páčil sa mi aj maskot Stormie, ktorý nás ostreľoval tričkami tímu. Mňa netrafil, asi som málo fandila. Ale ja som prišla na hokej, nie fandiť maskotom. ;-)

Zápas začal silnou emóciou. Nebola som nejako veľký fanúšik Hurricanes, ale tá atmosféra ma strhla. Svetelná show, či hymna tímu, veľký štadión takmer na kompletku naplnený...

Po privítaní hráčov oboch tímov sa celé hľadisko postavilo a s hrdosťou zaspievalo americkú národnú hymnu. Zrejme majú nejaký vzťah k určitým slovíčkam. Jedno (red) zaspievali veľmi výrazne, a druhé (free) zase zakončili potleskom. Kto pozná text hymny, je vo výhode, ale podľa všetkého práve "red" má niečo spoločné s Canes. 

Po prvých minútach som už vedela presne porovnať zápasy Dukly a Canes. Hokej bol pekný, svižný, ale bolo cítiť, že nejde v ňom oveľa. Až keď na konci trinástej minúty padol prvý gól, zápas dostal grády. Normálne som rada, že cestou do USA som si aspoň veľmi zbežne pozrela súpisku tímu, inak by som bola stratená. Bodík za gól bol pripísaný Bradovi Marlonovi, pre mňa dovtedy neznámemu chlapcovi.

V druhej tretine padol ďalší pekný gól z hokejok červenobielych. Mená týchto hráčov som už dávnejšie zachytila, boli považovaní za asi najväčšie hviezdy tímu (gól Eric Staal, asistencie Jordan Staal a Justin Faulk). Dúfam, že mi skalní fanúšikovia Hurricanes odpustia moje nedostatky. Ale čaká ma ešte dosť zápasov, takže určite sa na mňa niečo nalepí.

Zápas vyzeral nádejne, po druhej tretine sme vyhrávali od va góly, žiaden sme neinkasovali... V šatni musela byť uvoľnená atmosféra. Teda aspoň v tej domácej. V tej Flyers to asi nebolo také ružové. Možno bolo aj veľa kriku (pre nič). A tak sa v poslednej tretine snažili ešte o zvrat v zápase. Ale ako hovorím, prinášam šťastie tímu, ktorému fandím, a tak jeden gól víťazstvo nikomu, kto o dva prehráva, neprinesie.

Zo zápasu som išla spokojná, hoci ešte stále akási zakriknutá. Ach, musím nejako poriešiť ten môj blok s angličtinou. A začnem hneď! Nikdy nepočúvajte nikoho, kto vám povie, že niečo neviete! Moja angličtinárka ma kedysi vysmiala, že som zle rozumela jej vete, odvtedy anglicky nerozumiem, iba hovorím. Takže kašlite na to, čo o vás hovoria iní, nech sa vám smejú, veď oni tiež nie sú dokonalí! Tak, a teraz smelo do boja s angličtinou. Hokejovú smolu sme už prethli, teraz ideme aj tú jazykovú! ;-)

 

—————

Späť