Kto prijíma život ako zázrak, tak ho aj zázračne prežíva...


Robím talizman

12.05.2015 22:22

Áno, to je moja hlavná náplň. Znie to neuveriteľne, ale veľa ľudí naokolo hovorí, že keď sú so mnou a ja s nimi, tak sa im akosi darí. To sa teším, som rada, keď sú ľudia, ktorých mám rada, šťastní.

Takto nejako to dopadlo aj s tohtoročnými MS v hokeji. Víťazne sme vyšli len zo zápasov, na ktorých som bola osobne. Hrali sme síce mizerne, ale vyhrali sme. Zrazu nemám lístok na zápas s Nórmi, s ktorými sme vraj mali vyhrať a nejako sa chlapcom nezadarilo. A zase naopak, zápasy s Fínmi, Rusmi a Američanmi sme uhrali naozaj pekne, ale ja som si dovolila nebyť na zápase osobne a ani skvelá hra nám nepomohla. A kto pozeral, mohol vidieť, že k víťazstvu sme boli nadosah. 

Čiže vlastne to, že sme nepostúpili a skončili na deviatom mieste, je moja vina, nie chalanov. Oni sa mohli aj roztrhať, ale kvôli mojej neúčasti nemali šancu. 

Niečo podobné sa stalo aj po minulé roky, a nie iba na majstrovstvách, ale aj na zápasoch extraligy, KHL, NHL... Asi by ma mali tímy, ktoré chcú vyhrať, platiť za to, aby som chodila na ich zápasy a oni vyhrávali. Hm, ale ja som skromné dievča, mne by stačili voľné lístky :-D

Ono to však neplatí iba v športe, ale aj v iných oblastiach. Jeden kamarát, kým som s ním trávila veľa času, bol v priebehu pol roka štyrikrát v práci povýšený. Dovtedy tam pracoval sedem rokov, ale nikto si ho ani nevšimol. Keď sa naše cesty rozdelili, z práce ho vyrazili. Hups! Moja vina. :-P

Nedávno mi ďalší kamarát písal, že musíme ísť osláviť, že ho v práci povýšili. Tiež sme spolu predtým začali tráviť viacej času. Dokonca mi písal, že bude dostávať podiel zo ziskov firmy. Wow! Gratulujem! Zatiaľ sme stále v kontakte, takže vyhadov nehrozí ;-)

Kamarátke hrozilo, že sa po trinástich rokoch s manželom rozvedú. Bola zúfalá a nešťastná, lebo z ich vzťahu sa stratila iskra. Trošku som sa im viac priplietla do životov a už som sa dočkala aj oznámenia, že majú pocit, akoby sa do seba bláznivo zamilovali a čakajú tretieho potomka. Sa mám, možno budem krstnou! ;-) 

A takto by som mohla pokračovať hodiny a hodiny. Alebo pri blogu sa tomu hovorí riadky a odstavce?

Takže teraz by som sa rada ospravedlnila chalanom, čo hrali na tohtoročných majstrovstvách. Prepáčte mi, že som nebola na všetkých zápasoch a toľkokrát ste kvôli mne prehrali. O rok to skúsime spoločne napraviť. A koniec koncov, nebodaj ste chceli tie sklenené medaile? To hádam nie! Veď ste chceli mať na krku cenný kov, nie dno fľase zo zaváraných uhoriek ;-)

—————

Späť