Kto prijíma život ako zázrak, tak ho aj zázračne prežíva...


Život v zrkadle

30.06.2015 22:22

Asi to poznáte. Vstanete rozospatí, pozriete na seba do zrkadla a na tvári vás čaká nepríjemné prekvapenie. Malý Everest si razí cestu na vašom líci. O tretej ráno si však ani za svet neviete spomenúť, ktorá strana je pravá a ktorá ľavá. Tak to risknete a hups! Tip bol nesprávny. Nejako takto sa cítim posledné dni. Nieže by som na svojej tvári nachádzala Everesty a iné pohoria, nos mi stále bohate stačí. Problém je v mojej orientácii. Nie, nerobte hneď paniku, stále som na chlapcov, a asi stále na tých ľavých, lebo pravý sa ešte neobjavil. 

Problém nastáva, keď prechádzam cez cestu. Doteraz som sa vždy držala pravidiel 'Chodci, choďte vlavo', 'Daj prednosť zprava' ale hlavne, keď prechádzaš cez cestu, najskôr pozri vľavo a potom vpravo. Tu je to naopak. Prvé dni som, samozrejme, pozerala vždy zle. Hoci som sa psychicky dopredu pripravovala, že veci budú naopak, nečakala som, že to bude taký problém. 

Zo začiatku ani nie. Vedela som, ze veci robím po starom, teda po slovensky. Ked som šla na autobus, až keď pri mne zastal, zistila som, že ide na opačný smer, ako chcem ísť ja. Keď som sadla do auta, zistila som, že volant je na opačnej strane. Alebo ja? 

Po asi týždni v Londýne zrazu neviete, či robíte veci správne alebo nie. Dezorientácia je nekonečná. Prechádzate cez cestu, pozriete vpravo, pozriete vľavo a pre istotu tak urobíte ešte aspoň päťkrát, lebo si nie ste istý, odkiaľ to auto môže prísť. 

Nebyť môjho celkom schopného orientačného zmyslu, bola by som stratená a vozila sa po celom Londýne dúfajúc, že dorazím k cieľu. 

LondonAby som neostala iba pri cestovateľských zážitkoch, hoci sa k nim vrátim, z histórie by som vytiahla niečo o anglickom spôsobe jazdy. V skutočnosti ich jazda vľavo má dlhšiu históriu. Podľa vykopáviek z Rímskej ríše vtedajšie vozidlo bolo s riadením vpravo. A vlastne podľa historických faktov celú jazdu na 'slovenský' spôsob, teda na pravej strane cesty s riadením vľavo zaviedol Napoleon. Zatiaľ nie je zistené (alebo aspoň ja som nikde nenašla tú informáciu, či bol ľavák alebo pravák) ale z dôvodu, že jeho nepriateľ /v tej dobe aj Británia/ boli presne to opačné čo on, myslel si, že ak zmení veci na druhú stranu, tak nepriateľa oklame a zvíťazí. Či sa mu to podarilo, je na ďalšiu kapitolu. V každom prípade, zdá sa, že za všetko môže Napoleon. Angličania sú v tom celkom nevinne. ;-)

Šoférovanie ako také na mieste, kde ktorá krajina má, definitívne padlo niekedy v 17. storočí.

Stále premýšľam, že ak mi naučiť sa jazdiť na našich mesačných (t.j. deravých) cestách trvalo asi 2 roky, a týždeň v Anglicku ma schaosil tak, že neviem, kde je sever, či sa na to nevys*rem. (Musela som to tu dať, rýmuje sa mi to.) Ale verím, že som dostatočne šikovná, a takto o týždeň budem písať o tom, ako som šťastlivo nabúrala auto, pretože som si nevedela spomenúť, na ktorej strane zrkadla sa práve nachádzam. ;-)

—————

Späť